Saturday, January 30, 2016

सुभाषित :- संस्कृत संस्कृतीची देण

सुभाषित - ही एक चारोळी ,अभंग , यांसारखीच एक रचना आहे
यामध्ये दोन किंवा चार ओळींमध्येच खुप मोठा अर्थ सामावलेला असतो .
आम्ही जेव्हा ८ व्या ईयत्तेत पहिल्यांदा ही रचना
बघितली तेव्हा त्यातील आमच्या पसंतीच्या म्हणा
किंवा आमच्या जीवानाशी निगडीत म्हणा ह्या काही  पुढील रचना

१:-गरीबीचा आशीर्वाद -Blessed are the poor!

bho dAridryaM namastubhyaM siddho&haM tatprasAdAtaH |
pashyAmyahaM jagat sarvaM na mAM pashyati kashchana ||

भो दारिद्र्यं नमस्तुभ्यं सिद्धोऽहं तत्प्रसादातः ।
पश्याम्यहं जगत् सर्वं न मां पश्यति कश्चन ॥

O poverty, homage to you; by your grace I have obtained magical powers:
I see the whole world, and nobody sees me!

"अरे दारिद्र्या तूला नमस्कार असो , तुझ्या ऊपकाराने मी सिद्ध झालो आहे की मी सर्व जगाला बघु शकतो , समजु शकतो पण मला कोणी बघत नाही किंवा कोणालाही माझ्याकडे बघावे असे वाटत नाही "

कोणत्याही गरीब शेतकऱ्यानेच याची रचना केली असावी कारण आजही सर्वात जास्त गरीब हे आपले अन्नदाते ऊत्पादक शेतकरीच आहेत

********************
२:- कपड्यावरुन ओळख
• Here is a subhAShita --wisdom words, that speaks about the samudra manthana--churning the ocean of milk, and says humorously that ultimately it was the dress that made the difference for the gods ViShNu and Shiva!

किं वाससा इत्यत्र विचारणीयं
वासः प्रधानं खलु योग्यतायै ।
पीताम्बरं वीक्ष्य ददौ स्वकन्यां
दिगम्बरं वीक्ष्य विषं समुद्रः ॥

kiM vAsasA ityatra vichAraNIyaM
vAsaH pradhAnaM khalu yogyatAyai |
pItAmbaraM vIkShya dadau svakanyAM
digambaraM vIkShya viShaM samudraH ||

"What's in one's dress"—-is a point for contemplation;
apparel is indeed important for appropriateness;
Looking at the one dressed in bright yellow clothes (MahAviShNu), the ocean gave him his daughter;
seeing the one dressed in nothing (Shiva) it gave him poison!

कोण म्हणेल वस्ञ माणसाची ओळख बनवत नाहीत वस्ञांनीच माणुस समजला जातो म्हणुनच
चमकदार  पितांबर नेसलेल्या विष्णुला सागराने कन्या दिली तर दिगंबर शिवाला त्याच सागराने विष दिले
********************
३:- प्रसिद्धीसाठी कायकाय
• This one is about the persistent itch of becoming famous in us.

ghaTaM bhindyAt paTaM ChindyAt kuryAt rAsabharohaNaM |
yena kena prakareNa prasiddhaH puruSho bhavet ||

घटं भिन्द्यात् पटं छिन्द्यात् कुर्यात् रासभरोहणं ।
येन केन प्रकरेण प्रसिद्धः पुरुषो भवेत् ॥

Breaking a pot, tearing a cloth, or riding on a donkey--
doing something by hook or crook, (everyone) tries to be famous!

घडा फोडणे , कपडे फाडणे , किंवा गाढवाची सवारी करणे असे प्रत्येकजण करत असतो कारण प्रत्येकजण प्रसिद्धीसाठी प्रयत्नशील असतो

(Reminded of the Guinness Book of World Records?)

********************
४:-भारतमातेला वंदन -

रत्नाकरधौतपदां हिमालयकिरीटिनीम् ।
ब्रह्मराजर्षिररत्नाढ्यां वन्दे भारतमातरम् ॥

To her whose feet are washed by the ocean, who wears the Himalayas as her crown, and is adorned with the gems of rishis and kings, to Mother India, do I bow down in respect.

--viShNu purANam

जिच्या चरणांना सागर धुतो आणि हिमालय जिचा मुकूट आहे ,जेथे अनेक राजे आणि ऋषीरुपी  रत्न आहेत त्या भारतमातेला नमस्कार

*****************
५:- जागेवरच किंमत

स्थान भ्रष्टा  न शोभन्ते दन्ताः केशाः नखाः नराः
Sthan Bhrashtaa Na Shobhenta Dantah Keshah Nakhah Naraah

i.e. Teeth, hairs,finger nails and persons lose their importance and are neglected once they are dislodged from their position (Sthaan Bhrashta). All the aforesaid four are cared and pampered so long they occupy their position.
जर दात,केस,नखे,आणि माणूस जागेवर नसतील तर त्यांची किंमत केली जात नाही (ते शोभुन दिसत नाहीत )